Dátum a čas

Dnes je piatok, 20.10.2017, 10:53:38

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, piatok 20. 10. 2017
16 °C 4 °C
jasná obloha, východný vánok
vietorV, 1.26m/s
tlak963.07hPa
vlhkosť78%

Navigácia

Obsah

Dominanty obce

 

Katolícky, neskoro - klasicistický kostol

Bol postavený v r. 1858. V kostole je ľudová socha piety, prenesená zo zrúcanej prícestnej kaplnky na rázcestí.riecka_kostol_maly

Podľa zápisu z kanonickej vizitácie vykonanej dňa 22.6.1829 bol stav cirkevných objektov v Riečke nasledovný: 
V obci nebol kostol, predchádzajúci sa zrútil 4.3-1811. Bola to stavba nevyhovujúca cirkevným potrebám. Nikto ju ani nevysvätil, len bola požehnaná 15.9.1789. Cintorín nebol okolo kostola, ale od založenia obce je na kopci nad dedinou. 

V strede obce je zvonica. Vonkajšia a vnútorná konštrukcia predchádzajúcej bola už v takom stave, že padnú zvony a sama sa zrúti. Práve preto v r. 1811 túto stavbu zbúrali a postavili novú. Vo zvonici sú dva zvony, z ktorých väčší váži 150 funtov a je na ňom latinský text, že ho ulial Ján Juraj Knobloch v Banskej Bystrici r. 1765 a citát: Kristus zvíťazil a triumfuje. Menší zvon vážil 80 funtov, na ňom je tiež meno zvonolejára a rok 1797 s venovaním ako pre Riečanov. 

Do zápisnice z kanonickej vizitácie bol vlepený text z kríža, ktorý sa nachádza medzi lipami, pred obecným domom "prostred obci." Kríž postavili r. 1800 obyvatelia - veriaci. V mene obce sa pod text krížikmi podpísali: Jozef Gregor ako starosta, Ján Spišiak, Mišo Drdanka, Ďuro Donoval a Mišo Voskár ako prísažní. Obec sa týmto aktom zaviazala starať sa o tento sakrálny objekt i pre budúcnosť. 

V čase nie najvhodnejšom (po páde zemepanských vzťahov a patronátnej zodpovednosti) sa obec Riečka rozhodla k výstavbe kostola a touto cestou aj k obnoveniu farnosti. Obec sa v mene rím. kat. veriacich obracala najprv na cirkevné vrchnosti o súhlas a podporu (intervenovala napr. u banskobystrického biskupa Štefana Moysesa). Listom datovaným v Riečke 28.7.1856 a písanom po nemecky (nemčina bola úradnou rečou) sa v mene obce obrátili Ondrej Spevák ako starosta, Ondrej Petrán a Ján Vajs ako prísažní na nadriadené svetské orgány o súhlas a reálnu pomoc pri výstavbe kostola. V liste sa argumentuje tým, že obec má oddávna farnosť, že mala svojho farára a kostol. Jemne sa pripomína, že sa patrón po zrútení sa kostola o náhradné riešenie, či novostavbu nestaral. V obci býva okolo 600 veriacich. Provizórnym pričlenením sa k tajovskej farnosti nie sú náležité zabezpečené duchovné potreby takéhoto počtu veriacich a ani výchova dospievajúcej generácie. Bez kostola a bez farnosti to ďalej nepôjde. Poučení pravdepodobne návštevou u biskupa, ktorý argumentoval "ťažkými časmi", obec žiadala iba bezplatne stavebné drevo. Kostol si inak postaví sama. 

Štefan Moyses potvrdzuje, že Riečka bola farnosťou, že mala vlastného farára a vlastný kostol. Uvádza ďalej, že veriaci boli pričlenení - zdôrazňuje do neďalekej tajovskej farnosti. Osobne si neželá zriadenie - či obnovu farnosti, pretože má v diecéze veľký nedostatok kňazov, takže sotva stíha obsadiť existujúce farnosti a o veriacich z Riečky je postarané. Oceňuje síce snahu obce, ale z uvedeného dôvodu môže aj o kostole, či kaplnke uvažovať ako iba ako o filiálnej. Intervenujúcim ale sľúbil, ak sa im podarí získať úradný súhlas na verejnú zbierku, že upíše 100 zl. Podporil žiadosť obce na stavebné drevo a doporučil príslušným orgánom milostivo (ale úradne) žiadosť vybaviť. 

Žiadosť obce Riečka na stavebné drevo sa kladne vybavila. Ministerstvo financií dalo dňa 19.2.1857 úradný súhlas na bezplatných 108 kmeňov z komorských (štátnych) lesov na výstavbu filiálneho kostola, o čom župný úrad upovedomilo Cisársko-kráľovské riaditeľstvo bani, lesov a majetkov v Banskej Bystrici dňa 1.3.1857. Kostol s vežou bol postavený r. 1858 a zasvätený Panne Márii.